Fórky, Vtipy, Smiechoty

Jaguar spomína na obdobie, keď si s ním nevedela poradiť Honda NSX ani Ferrari 512TR. V roku 1992 pôsobil superšport XJ220 ako zjavenie.

Inžinieri Jaguaru boli odjakživa partia šikovných zanietencov, ktorí neradi prehrávali. Nie je preto prekvapením, že už v polovici osemdesiatych rokov ich začala nahlodávať myšlienka na auto, ktoré by to natrelo aj takým legendám ako Ferrari F40 alebo Porsche 959. Neostalo len pri myšlienkach a tak už v roku 1988 predstavili na British Motor Show svoj prvý superšportový koncept. Mal v strede uložený motor 6.2 V12 s výkonom 368 kW/500 k, ktorý svoju silu prenášal na všetky štyri kolesá. Jaguar s jeho sériovou výrobou nikdy nepočítal, obrovský ohlas bohatých klientov na vystavené auto však vedenie automobilky donútil k úvahám nad možnou produkciou obmedzenej série extra výkonného Jaguaru. Po sérii dohadov a zložitých ekonomických prepočtov nakoniec padlo definitívne rozhodnutie: „Ak to ľudia chcú, vyrobíme 350 kusov“.

Vozidlo navrhol Keith Helfet a v decembri roku 1989 začala jeho výroba v spolupráci s TWR (Tom Walkinshaw Racing) jeho sériová výroba. Pevná hliníková konštrukcia mala štruktúru podobnú včeliemu plástu, vďaka čomu bola päťmetrová placka s logom Jaguaru ťažká len 1456 kg. Jaguar tak bol ľahší než Ferrari 512TR, či Lamborghini Diablo.

Motor 6.2 V12 ani pohon všetkých kolies tranformáciu konceptu na sériové auto neprežili, v sériových XJ220 sa preto objavoval motor 3.5 V6 24V odvodený z agregátov pretekárskych špeciálov XJR10 a XJR11. O jeho prepĺňanie sa starali dve turbodúchadlá Garrett T3. Pri prevádzkovej teplote zo seba vydal max. výkon približne 399 kW/542 k a krútiaci moment 646 Nm. Tieto čísla sa však výrazne menili s teplotou okolia a v praxi sa ukázalo, že Jaguar XJ220 mal neraz výkon až 426 kW/580 k. Priamo úmerne tomu stúpala aj hodnota krútiaceho momentu, ktorý v optimálnych podmienkach len tesne podliezal hranicu 700 Nm. Konštruktéri to vedeli, preto bol jeho pohonný mechanizmus značne predimenzovaný. Medzi motorom a päťstupňovou manuálnou prevodovkou bola dvojkotúčová spojka AP Racing.Prototyp s poradovým číslom 001 vyrobili ručne v novej továrni v Bloxhame už v roku 1990. Vozidlo s číslom 002 v septembri toho istého roku na testovacej dráhe Bruntingthorpe dosiahlo rýchlosť 299 km/h. Predsériový prototyp s označením 004 využívali v roku 1991 pri náročných testoch pneumatík a jazdných vlastností pri vysokých rýchlostiach vo Fort Stocktone v Texase. Andy Wallace tam na ňom dosiahol maximálnu rýchlosť 343 km/h. Následne bolo vozidlo technicky prispôsobené súťažným podmienkam a s Justinom Lawom za volantom pretekalo v seriáli British GT Cup. Po ukončení súťažnej kariéry vozidlo opäť upravili na prevádzku na bežných cestách.